Ako často a správne polohovať ležiaceho pacienta? Rady k prevencii dekubitov

Zdravý človek si asi ani nevie predstaviť to, že by sme nebol schopní sám zmeniť polohu – otočiť sa na druhý bok, sadnúť si či prevrátiť sa na brucho. Imobilní pacienti pripútaní na lôžko však aj pri týchto, zvyčajne automatických, pohyboch potrebujú vašu pomoc. Zmena polohy nie je však len otázkou pohodlia, ale predovšetkým zdravia. Správnym a systematickým polohovaním pacienta či blízkeho môžete totiž predchádzať vzniku preležanín. Čítajte ďalej a zistite viac.

Ako často polohovať ležiaceho pacienta?

Ležiaceho pacienta je potrebné polohovať minimálne každé 2 až 3 hodiny, a to počas dňa aj noci. V špecifických prípadoch, napríklad pri zvýšenom riziku dekubitov, môže byť potrebná zmena polohy aj častejšie.

Prečo práve každé 2 hodiny?
Dlhodobý tlak na jedno miesto môže už po 2 hodinách viesť k zníženému prekrveniu tkaniva (ischémii), čo zvyšuje riziko vzniku dekubitov. Pravidelné polohovanie preto pomáha obnoviť cirkuláciu krvi a predchádza poškodeniu kože.

Polohovanie pacienta ako prevencia vzniku dekubitov

Dekubity, alebo teda preležaniny, postihujú vysoké percento imobilných pacientov. Ide o chronické rany, ktoré vznikajú dlhodobým tlakom na kožu. V dôsledku tohto tlaku potom dochádza k zastaveniu prekrvenia a následnému poškodeniu, v horších prípadoch až odumretiu pokožky. Dekubity majú 4 fázy, pričom v prvej sa objaví začervenanie a opuch zaťažovaného miesta. V ďalších fázach sa dekubit postupne zhoršuje, dochádza k odumretiu kožného a podkožného tkaniva, svalstva a poškodeniu kosti.

Dekubity sú bolestivé a ich liečba je náročná a dlhá. Aj v tomto prípade platí, že najlepším liekom je prevencia. Aby ste vášho blízkeho ochránili pred preležaninami, alebo aspoň minimalizovali riziko ich vzniku, mali by ste dbať na zásady správneho polohovania ležiaceho pacienta.

Postup ako správne polohovať ležiaceho pacienta

1. Skontrolujte stav pokožky pacienta a rizikové miesta – krížovú oblasť, päty, lakte, lopatky, boky.
2. Dbajte na to, aby mal pacient čistú pokožku. Hygiena je totiž spolu s polohovaním jedným z kľúčových preventívnych opatrení.
3. Zvoľte vhodnú polohu.
4. Použite polohovacie pomôcky, ako napríklad vankúše či rôzne polohovacie kliny.
5. Uistite sa, že tlak je cielene rozložený na väčšiu plochu tela, nie iba na jedno miesto.
6. Overte si, či sa pacientovi leží komfortne.

K správnej starostlivosti o ležiaceho pacienta patrí samozrejme aj dostatočný prísun nutrične bohatej stravy, vitamíny, minerály a bielkoviny. Veľmi dôležitá je tiež hydratácia.

Systematické a pravidelné polohovanie ležiaceho pacienta

Pojmom polohovanie označujeme súbor polôh, ktoré majú preventívny alebo liečebný charakter. Ide teda o systematické uloženie pacienta, ktoré má pomôcť zabrániť komplikáciám spôsobeným dlhodobým ležaním v jednej pozícii. Okrem dekubitov, čiže preležanín, môže u imobilného pacienta dôjsť k ďalším komplikáciám.

Pri pravidelnom striedaní polôh pacienta mu tiež pomôžete zmierniť bolesť a odbremeniť zaťažované časti tela. Ako sme už spomenuli, polohovanie musí byť systematické. To znamená, že blízkeho nesmiete pretočiť „len tak“. Existujú predpísané polohy, ktoré zmierňujú zaťaženie konkrétnych častí tela. Správnym polohovaním môžete pomôcť znížiť tlak na chrbticu, kríže, končatiny či napríklad panvu.

Základné polohy

Laterálna poloha (poloha na boku): Pacient leží na pravom alebo ľavom boku s hornými končatinami zohnutými v lakťoch. Vrchná ruka a vrchná noha (zohnutá v bedrovom kĺbe aj kolene) sú podložené vankúšom, zatiaľ čo spodná noha zostáva vystretá. Odľahčuje chrbát a päty, no zaťažuje napríklad plece, ucho či bedrovú kosť.

Semipronačná poloha (na bruchu): Pacient najprv leží na bruchu s hlavou otočenou na stranu. Následne sa mu podloží zohnutá ruka aj noha vhodnou antidekubitnou podložkou. Vždy sa podkladá buď pravá ruka a pravá noha, alebo ľavá ruka a ľavá noha. Druhá ruka je za chrbtom pacienta. Táto poloha odľahčuje chrbát, ale nie je vhodná pre ľudí s dýchacími ťažkosťami alebo problémami s chrbticou.

Semi-Fowlerova poloha (polosed): Horná časť postele je zdvihnutá o 30°, hlava je v neutrálnej polohe a nohy sú pokrčené. Pomáha uvoľniť sedaciu a krížovú oblasť.

Supinačná poloha (rovná poloha na chrbte): Pacient leží na chrbte s tvárou nahor. Dôležité je uvoľnené brušné svalstvo, podložené lýtka a voľné päty, aby sa predišlo tlaku.

Čo sa môže stať, ak sa pacient nepolohuje?

Nepravidelné alebo nesprávne polohovanie môže viesť k:

• vzniku dekubitov,
• bolesti a zhoršenej pohyblivosti,
• zhoršeniu prekrvenia tkanív,
• zvýšenému riziku infekcie.

Pravidelnosť polohovania je kľúčová

Okrem správnej polohy, do ktorej blízkeho uložíte, je tiež veľmi dôležitá aj pravidelnosť polohovania – dekubit môže totiž vzniknúť naozaj rýchlo. Pravidelnou zmenou polohy pomôžete zmierniť tlak na zaťažované miesta, vďaka čomu toto riziko znížite. Počas dňa by ste pacienta mali polohovať minimálne každé dve hodiny, pričom zväčša sa striedajú polohy chrbát – ľavý bok – chrbát – pravý bok.

Kedy zvýšiť frekvenciu polohovania?

Častejšie polohovanie sa odporúča predovšetkým pri:

• podvýžive, inkontinencii, cukrovke, veľmi obmedzenej mobilite a po operácii.

Ak si nie ste istý, ako často vášho blízkeho polohovať, poraďte sa o vhodnom postupe s lekárom alebo ošetrovateľom.

Jednotlivé polohy sú potom rozdelené podľa toho, na ktorú zaťažovanú časť tela chcete zmierniť tlak. Ktoré druhy polohovania sú pre vášho blízkeho vhodné, vám poradí zdravotná sestra alebo lekár. Polohovanie počas noci by malo prebiehať v intervaloch každé 3 hodiny. Pre uľahčenie polohovania sú dostupné rôzne pomôcky, ako napríklad antidekubitné matrace, podložky či polohovacie vankúše.

Antidekubitné matrace a polohovacie pomôcky

Antidekubitné matrace pomáhajú rozložiť tlak na väčšiu plochu, čím odľahčujú namáhané časti tela. Oproti bežným matracom majú rozdielny tvar, ale tiež materiál. Mnohé matrace sú opatrené povrchovým materiálom s vodoodolnou úpravou, ktorá pomáha chrániť matrac pred zašpinením. Tento typ matracov je skvelou pomôckou, nakoľko pomáha predĺžiť intervaly medzi polohovaniami – dajte však pozor, aj pri použití antidekubitného matraca je potrebná pravidelná zmena polohy pacienta.

Okrem matracov sú veľmi často využívané aj rôzne antidekubitné podložky a polohovacie vankúše. Poskytujú podporu jednotlivým častiam tela, pomáhajú zmierňovať tlak a uľahčujú polohovanie. Polohovacie vankúše navyše ponúkajú aj určitú dávku pohodlia –  predovšetkým pri polohách, pri ktorých pacient leží na boku. Vášmu blízkemu môžete zaobstarať aj rôzne typy chráničov, napríklad na lakte alebo členky, ktoré taktiež pomáhajú chrániť pred vznikom dekubitov a odrenín.

Mnohé zdravotné pomôcky sú plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou. U nás na e-shope ich nájdete viditeľne označené spolu s informáciou o prípadnej výške doplatku a kódom potrebným pre predpis. Prehľad všetkých hradených pomôcok nájdete na stránkach Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ležiaceho pacienta je potrebné polohovať každé 2 až 3 hodiny, pri vyššom riziku každé 2 hodiny. Pravidelná zmena polohy je základnou prevenciou dekubitov a významne prispieva k pohodliu a bezpečnosti pacienta.

Správne polohovanie v kombinácii s vhodnými antidekubitnými pomôckami dokáže výrazne znížiť riziko komplikácií a uľahčiť starostlivosť doma aj v zariadeniach.

Často kladené otázky

Ako často polohovať ležiaceho pacienta v noci?
Aj počas noci by mal byť pacient polohovaný približne každé 2 až 3 hodiny, pokiaľ zdravotný stav nevyžaduje častejšiu zmenu polohy.

Pomáha antidekubitný matrac nahradiť polohovanie?
Nie. Antidekubitný matrac znižuje tlak na pokožku, ale pravidelné manuálne polohovanie je stále nevyhnutné.

Ako zistím, že vzniká dekubit?
Varovným signálom je začervenanie pokožky, ktoré po uvoľnení tlaku nezmizne, citlivosť alebo bolesť v postihnutej oblasti.