Pulzný oxymeter predstavuje jednoduchý spôsob, ako si aj v domácom prostredí môžete kontrolovať funkciu vašich pľúc. Používa na to meranie saturácie kyslíka v krvi (tzv. SpO2). Saturácia v praxi znamená podiel koncentrácie kyslíka v krvi a udáva sa v percentuálnom vyjadrení. Ako však pomocou takéhoto merania možno kontrolovať pľúca?
Je na to jednoduché vysvetlenie: Keď dýchame, pľúca odvádzajú vdýchnutý kyslík do krvných ciev – kapilár. Stadiaľ okysličená krv putuje do srdca, ktoré ju pumpuje ďalej do tela. Pokiaľ naše pľúca majú nejaký problém, saturácia kyslíka v krvi klesá. Keď si teda nameriate nižšie hodnoty saturácie, mal by to byť pre vás signál, že niečo nie je v poriadku. Všetky orgány totiž potrebujú stály prísun kyslíka, aby fungovali správne. Nižšiu saturáciu je preto nutné čo najskôr riešiť. Aká veľká je miera ohrozenia a následkov záleží od toho, do akej miery saturácia klesne.
Srdce dospelého človeka za minútu vypumpuje približne 5000ml krvi, pričom do tkanív sa za rovnaký čas dostane zhruba 1000ml kyslíka. Pulzné oxymetre veľmi rýchlo diagnostikujú zmenu v tomto rytme a dokážu tak včasne varovať pred problémami. Do povedomia verejnosti sa dostali najmä v súvislosti s ochorením Covid-19. Tento vírus však nie je jedinou príčinou, ktorá môže spôsobovať pokles saturácie. Nižšia saturácia môže poukazovať aj na krvnú zrazeninu, zápal pľúc alebo problémy súvisiace so stresom a veľkým psychickým či fyzickým zaťažením človeka. Čo všetko vám oxymeter ukáže?
Hlavnou úlohou pulzného oxymetra je merať arteriálnu saturáciu kyslíkom. Udáva sa v percentách. Číslo v podstate vyjadruje koľko percent červených krviniek práve prepravuje kyslík. Normálne hodnoty sa líšia od toho, či ide o zdravého človeka, alebo o človeka s akýmkoľvek ochorením ovplyvňujúcim okysličenie krvi. Namerané hodnoty znamenajú:
Pokiaľ pacient trpí na ochorenie spôsobujúce nedostatočné okysličenie krvi (napríklad má astmu, anémiu, rakovinu pľúc, srdcové zlyhávanie, obštrukčnú chorobu pľúc či vrodenú srdcovú chybu), normálne hodnoty môžu byť nižšie ako u zdravého človeka. Pohybovať sa bežne môžu v hladine 90 – 94%. Pre presnosť je však dôležité poznať normálnu hladinu okysličenia, ktorá môže byť u každého individuálna.
Je to v podstate podobné ako pri hodnotách krvného tlaku – u každého pacienta je normálne niečo iné, no predsa sú hodnoty, ktoré už môžu signalizovať problém. Merania by sa preto mali vykonávať každý deň a je vhodné si ich zapisovať. Znížená hladina kyslíka v krvi sa nazýva hypoxémia. Označujeme ňou zväčša hodnoty pod 94 – 92%. Poznáme 2 typy hypoxémie:
Tepová frekvencia znamená počet tepov srdca za minútu. Na pulznom oxymetri je táto hodnota označená symbolom PRbpm. Udáva sa v jednotkách bpm, ktoré ukazujú počet úderov srdca za minútu. Normálne hodnoty sú:
Priemerná tepová frekvencia sa taktiež líši od človeka k človeku. Nižšiu môžu mať napríklad športovci, u ktorých môže klesať až na hodnotu 50 bpm. Naopak frekvencia stúpa pri strese, nervozite, fyzickej námahe alebo pri celkovej záťaži organizmu.
Perfúzny index, ktorý na oxymetri nájdete označený ako PI, udáva podiel okysličenej krvi prichádzajúcej s každým novým srdcovým tepom voči celkovému množstvu krvi, ktoré sa v danom momente nachádza v ruke. Zväčša sa tento index hýbe medzi hodnotami 1 – 20 a je z percent prenesený na celé číslo. Pokiaľ vám oxymeter ukazuje napríklad číslo 7, znamená to, že pri každom pulze príde do prsta 7% novej okysličenej krvi voči celkovému množstvu krvi.
Oximeter si teda môže zadovážiť naozaj každá domácnosť. Špeciálne však bude prínosný pre ľudí s ochoreniami ovplyvňujúcimi okysličenie krvi, ale aj pre seniorov či športovcov. Využiť sa dá rôznymi spôsobmi, či už pri kontrole zdravotného stavu a nasadených liečiv, zlepšovaní fyzického výkonu alebo aklimatizácii vo vysokohorskom prostredí.
Len správne používanie oximetra vám zabezpečí presné meranie. Na záver preto majte na pamäti zásady pri meraní:
1. Oximeter si nasaďte na prst na ruke. Ruka by mala byť pevne položená alebo podopretá, prst nesmie byť vo vzduchu.
2. Pulzný oximeter by sa mal vždy nasádzať na čistý prst s nenalakovanými nechtami. Meranie totiž prebieha na základe princípu absorpcie svetla, takže lak, špina alebo škvrny na nechtoch môžu spôsobiť chybné merania.
3. Pri meraní je vhodné sedieť.
4. Prst, na ktorý si oximeter nasádzate, by mal byť prekrvený. Ak ho máte príliš studený, skúste si ho zahriať napríklad pošúchaním o dlaň.
5. Meranie zväčša prebieha pár sekúnd. Chvíľku preto seďte v kľude a vyčkajte, kým sa hodnoty ustália.